1+1+1 je newsletter, ktorý posielam každé 2 týždne. Vždy obsahuje 1 tip, 1 myšlienku a 1 otázku. Tu nájdete jeho rozšírenú verziu. Tentokrát o hlase v našej hlave, ktorý poznáme ako vnútorného kritika alebo sabotéra, o tom odkiaľ vlastne pochádza a ako s ním môžeme pracovať, aby sme žili sami so sebou spokojnejšie a tiež o tom, prečo sa oplatí spomaliť a prestaviť si svoje vnútorné hodiny.
1 TIP
Vnútorný kritik alebo sabotér a ako ho umlčať
Zrejme všetci veľmi dobre poznáme ten hlas v našej hlave, ktorý nás má potrebu kritizovať, ponižovať či súdiť.
Môžte ho poznať pod názvom vnútorný kritik, sudca, sabotér alebo aj superego.
Náš vnútorný kritik môže byť krutou a hlboko škodlivou silou. Práve jeho sila a vplyv určujú našu celkovú duševnú pohodu. Deštruktívny hlas v našich hlavách nie je nikdy spokojný a môže znehodnotiť a pokaziť čokoľvek, čo dosiahneme.
Odkiaľ sa vzal sabotér či vnútorný kritik?
Vnútornému kritikovi bolo pridelených množstvo rôznych označení. Rôzne teórie, od psychoanalytických po neurovedné modely, opisujú jeho pôvod a navrhujú stratégie, ako ho umlčať. Väčšina psychológov súhlasí, že korene nášho vnútorného kritika sa nachádzajú v detstve.
Pôvodne mal náš vnútorný kritik pozitívnu funkciu: zabezpečiť naše prežitie. To zahŕňa nielen spozorovanie nebezpečenstva v našom prostredí, ale aj vnútornú prácu vo forme akéhosi psychologického vytvárania zmyslu.
Môže to byť vytváranie príbehov o sebe a ostatných, ktoré sú znesiteľné. Napríklad, deti, ktoré sa cítia nemilované, sú neustále kritizované alebo sú obeťami zneužívania, budú mať tendenciu viniť samy seba namiesto svojich rodičov.
Keďže prežitie dieťaťa je úplne závislé na jeho rodičoch, vedomé uznanie nespravodlivosti, krutosti alebo nekompetentnosti rodičov je jednoducho príliš devastujúce. Je oveľa bezpečnejšie pre dieťa obrátiť kritiku dovnútra namiesto von a viniť samého seba za utrpenie a nešťastie.
Ako sa prejavuje vnútorný kritik?
Keď začneme venovať pozornosť našej sebavrave a kritickému hlasu v našich hlavách, môžeme byť prekvapení jeho negativitou a dokonca krutosťou.
Vnútorný kritik môže hovoriť veci ako: “Si veľký, tučný lúzer a nikdy nič v živote nedosiahneš.” Môže povedať: “Nikto ťa nemá rád. Nemáš žiadnych priateľov.”
Môže neustále upozorňovať na naše vnímané chyby a nedostatky. Môže nám hovoriť, že sme hlúpi, škaredí, chybní a nemilovaní. Môže znevažovať naše úspechy, odmietať ich ako šťastie, chyby alebo nehody. Môže byť pohŕdavý, arogantný alebo nenávistný.
Môže nám vyčítať chyby z minulosti alebo nás paralyzovať hanlivými poznámkami v prítomnosti. Je dôvodom našich ľútostí, hnevu, úzkosti, viny a hanby.
Našťastie existujú rôzne účinné stratégie, ako oslabiť jeho silu.
Ako oslabiť silu vnútorného kritika?
Jedným z veľmi účinných spôsobov, ako sa naučiť zbaviť moci nášho vnútorného kritika, je prístup ACT (Acceptance and Commitment Therapy).
Tento prístup zahŕňa identifikáciu vnútorného kritika, jeho označenie, pozorovanie toho, čo robí bez posudzovania, a nakoniec jeho prepustenie.
Kedykoľvek rozpoznáme hlas nášho vnútorného kritika, môžeme praktizovať takýto druh myslenia: “Ďakujem ti, vnútorný kritik.”
Keď nás bombarduje s neužitočnými myšlienkami, môžeme sa rozhodnúť nebrať obsah týchto myšlienok príliš vážne. Môžeme si povedať: “Tu máme opäť vnútorného kritika, robí svoju špinavú prácu.“
Ešte lepšie je prísť s konkrétným menom pre svojho vnútorného kritika.
Keď ho pozorujeme v akcii, môžeme si pripomenúť, že naše myšlienky sú len slová a že naše presvedčenia sú len presvedčenia, nie fakty. Je to len neužitočný hluk našej neustále bľabotajúcej mysle. Nie sme tie myšlienky – môžeme sa od nich oddeliť.
Existuje obrovský rozdiel medzi myslením “Som škaredý a hlúpy” a myslením “Môj vnútorný kritik naznačuje, že som škaredý a hlúpy.” Takto môžeme vytvoriť odstup medzi myšlienkou a nami a pozorovať tú myšlienku objektívnejšie.
Spriatelenie sa s vnútornými kritikom
Keď si ľudia uvedomia svojho vnútorného kritika, často sa naňho nahnevajú. Paradoxne, reagovať na negativitu negatívne pravdepodobne zvýši frustráciu a vnútorný konflikt a ešte viac posilní vnútorného kritika.
Dr. Marilee Adams navrhuje, že efektívnejší spôsob, ako reagovať na vnútorného kritika, je spriateliť sa s ním, nasledujúc tieto štyri kroky:
- PRIVÍTANIE
Poklesu negatívnych emócií sa dá vyhnúť tým, že vnútorného kritika privítate. - POČÚVANIE
Počúvajte vnútorného kritika, čo vám chce povedať, namiesto bojovania s ním. - POĎAKOVANIE
Uznaním, že vnútorný kritik chce pre nás to najlepšie a je tu na to, aby nás ochránil, môžeme pomôcť vytvoriť spolupracujúcejší vzťah namiesto stavu vnútorného konfliktu. - NAHRADENIE
Nakoniec, nahradenie vnútorného kritika priateľskejším hlasom môže pomôcť konštruktívnejšie motivovať samého seba.
Mindfulness, techniky všímavosti a meditácia
Nakoniec môžeme tiež použiť techniky všímavosti a meditácie na oslabenie našich vnútorných kritikov. Všímavosť a meditácia nám môžu pomôcť naučiť sa umlčať vnútorný šepot a sústrediť našu pozornosť na prítomný okamih. Povzbudzujú nás k tomu, aby sme pozorovali naše myšlienky bez posudzovania, namiesto toho, aby sme sa v nich stratili a zaplietli sa do ich konkrétneho obsahu.
Ak považujeme vnútorného kritika len za obyčajný šum v našej hlave, tieto prístupy môžu byť naozaj užitočné.
Na záver
Naši vnútorní kritici – nech ich nazývame akokoľvek – majú silný vplyv na náš vnútorný život. Ovplyvňujú nielen našu celkovú psychologickú pohodu, ale aj to, akí úspešní sme.
Pôvodná funkcia nášho kritického vnútorného hlasu bola chrániť nás pred nebezpečenstvom, no neskôr v živote môže negatívny sebahovor prerásť do škodlivého zvyku s rozsiahlymi negatívnymi dôsledkami. Avšak len tým, že si všimneme a označíme tieto kritické vnútorné hlasy, ako som písala vyššie, môžeme výrazne oslabiť ich vplyv.
Keby bol náš vnútorný kritik osobou, vyhýbali by sme sa mu ako moru. Určite by spadal do kategórie niekoho, kto systematicky narúša náš pocit vlastnej hodnoty, kto nás zosmiešňuje, napomína a ponižuje, vďaka čomu sa cítime mizerne. Prečo by sme teda mali akceptovať, že je to naša vlastná pochmúrna realita?
(Zdroj: PositivePsychology)
1 MYŠLIENKA
Vráťte sa do nulového bodu. Nerobte nič.
Na to, aby sme svojim démonom ušli, musíme im najskôr čeliť. Hlavným démonom je závislosť od rýchlosti. Prestaviť si vnútorné hodiny a zotaviť sa z neustáleho nadbytku podnetov je ťažké. Cestovanie a nutkanie robiť naraz milión vecí vám v tom tieť veľmi nepomôžu.
Spomaliť neznamená dosiahnuť menej, len eliminovať kontraproduktívne rozptyľovanie a zbaviť sa pocitu, že sa stále musíme niekam hnať. Zvážte možnosť izolovať sa na 3 – 7 dní od všetkých podnetov a strávte ich v tichosti, bez rozprávania a všetkých médií. (➡️ 7 dní v absolútnej tme – KLIK NA ČLÁNOK)
Naučte sa vypnúť statický šum vlastnej mysle a naučte sa najskôr veci viac vnímať.
(T.Ferriss – Štvorhodinový pracovný týždeň)
1 OTÁZKA
Čo mi môj vnútorný kritik najčastejšie hovorí a ako tieto slová ovplyvňujú moje pocity a správanie?
Aký je pôvod týchto kritických myšlienok? Ktoré situácie z minulosti mohli vytvoriť tento vnútorný hlas?
P.S. Netreba sa stále vysvetľovať.
Pridajte sa
Ďakujem za prečítanie. Ak ešte nie ste súčasťou mojej e-mailovej databázy a chceli by ste dostávať pravidelnú dávku inšpirácie do svojej e-mailovej schránky, prihláste sa.
