5 praktických tipov pre lepšie spojenie so sebou
Neskôr sa mi začali prirodzene zverovať so svojimi obavami, starosťami a trápeniami. Moje kamarátky si čítali v časopisoch o móde, ja som si čítala psychologické poradne (a módu). Nekonečne ma fascinovala ľudská duša a túžila som jej porozumieť. A samozrejme, túžila som porozumieť sebe. Snívala som o štúdiu psychológie, ale strach mi nedovolil ani si podať prihlášku. Nakoniec som sa rozhodla vyštudovať andragogiku – rozvoj ľudí a vzdelávanie dospelých, čo nebolo až tak ďaleko od môjho sna. Moje zanietenie pre psychológiu však pretrvávalo, a tak som sa po škole prihlásila na päťročný psychoterapeutický výcvik v Prahe.
Výcvik som však po dvoch rokoch opustila. Bolo to veľmi náročné obdobie, život sa mi otočil niekoľkokrát hore nohami. A ja som to nezvládala. Blúdila som profesijne aj ľudsky. Rozchody, tragédie, trápenia, nové profesie. Topila som sa sama v sebe. Chýbalo mi nasmerovanie, nemala som víziu. Akosi som sa nevedela poriadne stotožniť s ničím, čo mi do života prichádzalo a stále som dúfala, že to niekto za mňa vyrieši. Že ma niekto „objaví“ a dá mi smer. Nefungovali mi poriadne vzťahy, ani práca. A keď som mala pocit, že horšie to už nebude, bola som postavená pred najväčšiu výzvu. Nečakanú smrť môjho životného partnera. Mala som vtedy 31 rokov. To bol začiatok mojej cesty k “uzdraveniu” a pátraniu po tom, kto vlastne som a čo sa mi to v živote deje.
Hľadala som odpovede v konvenčnej terapii, aj v alternatívnych smeroch. Prešla som rôznymi kurzami, seminármi, metódami zameranými na osobný rozvoj, sebapoznanie a rast. Niečo mi dávalo väčší zmysel, niečo nerezonovalo takmer vôbec.
Postupne sa vo mne budoval akýsi vnútorný obraz toho, kto som a čo je pre mňa v živote dôležité. Okrem toho som začala robiť silový tréning, ktorý ma neustále učí nepodceňovať sa a aj vďaka ktorému som, cez tú vonkajšiu, objavila svoju vnútornú silu. V rovnakom období prišlo do môjho života aj argentínske tango, kde som sa naučila zreteľnejšie vnímať, byť prítomná a nechať plynúť veci vlastným tempom. Meditácia ma naučila ešte viac velebiť ticho a čas so sebou. A napokon materstvo vo mne opätovne otvorilo otázky smerujúce k mojej identite, mojim hodnotám a túžbam.
Prišlo volanie. Hovorí sa, že keď je žiak pripravený, učiteľ sa nájde. A mňa si zavolal koučing. Od prvého dňa výcviku pre koučov som ani jedenkrát nezapochybovala, že som na správnej adrese. Koučing je ďalší kúsok skladačky, ktorá potvrdila „moju“ vieru v osobnú silu každého jedného človeka zmeniť svoj život k lepšiemu. Preto vznikla Šepkáreň.
Šepkáreň je miesto pre ľudí, ktorí cítia, že by sa v živote potrebovali niekam posunúť. Pre ľudí, ktorí túžia po zmysluplnejšom živote a naplnenejších vzťahoch. Po ľahkosti, radosti a vnútornej spokojnosti. Pre ľudí, ktorí sú odhodlaní o takomto živote nielen snívať, ale vykročiť mu v ústrety.
Ponúkam vám bezpečný priestor hovoriť o sebe. O „milujem“, „neznášam“, „nechcem“, „túžim“, „nevládzem“, „nedá sa“, „neviem ako“, „potrebujem“… Ponúkam vám priestor, kde budete môcť počuť, čo vám našepkáva vaše vnútro.
Základom pre budovanie vzťahu je dôvera a bezpečie. O to sa snažím pri našich stretnutiach. Koučujem v súlade s etickým kódexom a podľa štandardov ICF (International Coach Federation – Medzinárodná federácia koučov).
Nesúdim, lebo nechodím vo vašich topánkach. Neradím, lebo vy sami ste najväčší experti na svoj život. Máte však vo mne svojho fanúšika a podporovateľa. Pretože verím, že zdroje máte v sebe a nikto iný nemá kľúč k vašej vlastnej spokojnosti.