1+1+1 je newsletter, ktorý sa snažím posielať na viac menej pravidelnej báze. Obsahuje 1 tip, 1 myšlienku a 1 otázku. Tu nájdete jeho rozšírenú verziu. Tentokrát o tom, ako naplánovať rok 2025 cez rámec prevencie ľútosti, o nenaplnených očakávaniach a o tom, že niekedy veci prichádzajú inak, než si predstavujeme.
1 TIP
Prevencia ľútosti alebo ako naplánovať rok 2025
Podarilo sa vám nájsť si priestor na zamyslenie sa nad minulým rokom? Často o tom píšem, ale je naozaj dôležité ohliadnuť sa späť a vidieť, čo nám reálne fungovalo a čo nie predtým, ako začneme uvažovať nad ďalším smerovaním a plánovať, čo by sme chceli inak, lepšie a pod.
Ak ste sa k sebareflexii ešte neodhodlali, mám pre vás ďalší tip, ako sa za minulým rokom ohliadnuť – cez rámec prevencie ľútosti.
Na základe výsledkov výskumu (Thomas Gilovich, Cornell University) sa zistilo, že typicky ľutujeme veci, ktoré sme nespravili. Veľmi málo ľutujeme niečo, čo sme spravili, naopak, skôr banujeme nad vecami, ktoré sme sa báli spraviť, zastavili nás obavy a pod.
Takže predtým, ako sa pustíte do plánovania a zmien v roku 2025, skúste sa ešte obzrieť späť a zamyslieť sa nad touto otázkou:
Čo si želáte, aby ste v roku 2024 spravili? Čo ľutujete? Čo potrebovalo viac akcie? Čo by ste spravili inak?
Odpovede vám poskytnú východisko k tomu, čo robiť v roku 2025 inak.
(Zdroj: V. V. Edwards)
1 MYŠLIENKA
O nenaplnených očakávaniach a o tom, či náhodou nezažívate niečo cennejšie, než si môžte predstaviť
Pred pár dňami som podnikla svoj krátky sólo výlet v Prahe, ktorého cieľom bolo zmeniť nachvíľu prostredie, mať priestor byť sama a trochu obnoviť spojenie so sebou. V posledný deň doobeda som hľadala nejakú kaviareň. Bola som unavená, pobolievala ma hlava, vonku bola zima a ja som túžila nachviľu zapadnúť do teplej útulnej miestnosti, oddýchnuť si, dať si kávu a niečo malé k nej.
Celý môj výlet som takýchto kaviarní videla neúrekom, ale teraz, ako naschvál, nič. Všade len káva so sebou. Nakoniec s porazeneckou energiou ma vtiahlo do – na pohľad – neutešeného podniku, ktorý sa ešte len zbavoval pozostatkov predchádzajúcej noci. Ani nevyzeral otvorený. V podniku nebol nikto, chcela som sa otočiť a odísť, keď ma zastavil milý hlas pána, ktorý sa odniekiaľ vynoril a spýtal sa, ako mi pomôže. Opýtala som sa, či mi spraví kávu. Usadil ma a ja som čakala.
Prišla káva, na moje počudovanie veľmi dobrá káva, veľmi pekne naservírovaná a k tomu bonus – dotyčný mi ako pozornosť priniesol čokoládový croissant, len tak. A s úsmevom. Trochu som sa zahanbila, že som mala tendenciu tento podnik zhodiť len kvôli mojim očakávaniam. A áno, boli iné, ale dostala som nakoniec to, čo som si želala a ešte aj s príbehom.
Prečo to píšem?
Pretože táto malá príhoda mi opäť pripomenula niečo dôležité. Neustále si v živote vytvárame očakávania o tom, ako by mali veci vyzerať, ako by sa mali ľudia správať, ako by sa mal odvíjať náš deň, týždeň či dokonca celý život. A keď realita nezodpovedá týmto očakávaniam, ľahko sa cítime sklamaní, upadáme do frustrácie či znechutenia.
No práve vtedy, keď pustíme tieto očakávania a dáme šancu tomu, čo práve je, môžeme zažiť krásne a nečakané momenty. Tento zážitok mi pripomenul dôležitosť zostať otvorená – voči ľuďom, situáciám aj prostrediu, ktoré na prvý pohľad nevyzerajú podľa mojich predstáv.
A tiež to, že niekedy veci, ktoré hľadáme, prichádzajú inak, než si predstavujeme – a ktovie, možno ešte lepšie. Stačí zostať v prítomnosti, dôverovať procesu a vedieť oceniť to, čo dostaneme.
Takže ak máte náhodou pocit, že niečo nejde podľa vašich očakávaní, skúste sa na chvíľu zastaviť. Možno to, čo práve zažívate, vám ponúka niečo cennejšie, než ste si mohli predstaviť. 😊
1 OTÁZKA
Ako by sa tvoj pohľad na aktuálnu situáciu zmenil, keby si pustil/a svoje očakávania a prijal/a ju takú, aká je?

Pridajte sa
Ďakujem za prečítanie. Ak ešte nie ste súčasťou mojej e-mailovej databázy a chceli by ste dostávať pravidelnú dávku inšpirácie do svojej e-mailovej schránky, prihláste sa.
