O diamantoch, ktoré nevidíme a extra dni navyše

1+1+1 je newsletter, ktorý posielam každé 2 týždne. Vždy obsahuje 1 tip, 1 myšlienku a 1 otázku. Tentokrát príbeh o africkom farmárovi a diamantových baniach, ktorý nás vedie k zamysleniu, aké poklady už máme a nevšímame si ich. A tiež o tom, že nás čaká bonusový deň, ktorý môžme využiť na niečo mimoriadne.

1 TIP

Extra deň navyše

Zajtra nás čaká extra deň v kalendári – prestupný deň, ktorý sa zopakuje zase až o 4 roky. Je to taký bonusový deň navyše. Čo tak naozaj ho odlíšiť od tých rutinných dní a využiť na niečo extra, čo bežne nerobíte? Skúsiť niečo nové alebo dlho odkladané. Či spraviť niečo nezištne pre druhých.

Môže to byť aj skvelá príležitosť trochu sa zase synchronizovať so sebou a spraviť si čas pre seba. 

1 MYŠLIENKA 

Príbeh o diamantoch, ktoré nevidíme

Skôr ako začneme pokukovať po zelenšej tráve na druhej strane plotu, je dobré sa uistiť, či tá naša nie je  – prinajmenšom – rovnako zelená. Pokiaľ sa nám zdá susedova tráva zelenšia ako naša, je pravdepodobné, že sa o ňu sused iba lepšie stará. A naviac, zatiaľ čo pokukujeme po cudzom trávniku, druhí ľudia možno práve pokukujú po našom!

Tu je aj malý príbeh, ktorý sa viaže k tejto myšlienke.

Jeden africký farmár sa dopočul o iných farmároch, ktorí zarábali obrovské peniaze objavovaním diamatových baní. Tak bol nadšený, že predal svoje hodpodárstvo a sám sa vydal hľadať diamanty. Zbytok života strávil putovaním po celej Afrike a neúspešným pátraním po týchto blyšťavých kameňoch. Nakoniec, ako tvrdí príbeh, sa celkom vyčerpaný v záchvate zúfalstva vrhol do rieky a utopil sa.

Príbeh však nekončí. Jeho hospodárstvo kúpil iný farmár, ktorý raz prechádzal cez potok pretekajúci naprieč jeho pozemkami. Na dne rieky sa niečo modročerveno zalesklo. Muž vytiahol z rieky pomerne veľký kameň a vystavil si ho doma ako kuriozitu. Až o niekoľko týždňov neskôr si ho všimol jeden jeho návštevník a pýtal sa farmára, či vie, čo to je. Farmár nevedel. Jeho hosť mu objasnil, že ide o jeden z najväčších dosiaľ objavených diamantov na svete. Farmár bol v šoku. Vo svojom potoku mal totiž plno takých kameňov. Možno nie tak veľkých, ako bol práve tento, ale aj tak nimi bolo dno potoka hojne posiate.

Ponaučenie je zrejmé: keby prvý farmár venoval čas štúdiu a sebavzdelávaniu – aby sa dozvedel, ako vyzerajú diamanty v surovom stave – a keby predtým, než sa rozhodol ísť hladať inam, dôkladne preskúmal svoje pozemky, keďže už nejaké vlastnil, splnili by sa mu jeho sny.

(voľne prerozprávané podľa Earl Nightingale)

1 OTÁZKA

Ak každý z nás v každej chvíli stojí uprostred svojho vlastného diamantového pola, čo sú tie diamanty, ktoré nevidím? 
Ak by som sa pozrel/a na seba očami cudzieho človeka, čo by som si mohol/a všimnúť, čo bežne prehliadam? 

P.S. Telo vie!


Pridajte sa

Ďakujem za prečítanie. Ak ešte nie ste súčasťou mojej e-mailovej databázy a chceli by ste dostávať pravidelnú dávku inšpirácie do svojej e-mailovej schránky, prihláste sa.