Cesty ako sa stretnúť sám so sebou, získať v živote jasnosť či porozumieť viac sebe, sú naozaj rôzne. Od meditácie, denníkovania, cez koučing či rôzne terapie až po rôzne alternatívne metódy. A jednou takou je aj “pobyt v tme”.
Pobyty v tme sú z historického hľadiska známe naprieč rôznymi kultúrami a duchovnými tradíciami.
Terapia tmou je predovšetkým o senzorickej deprivácii. Ako sa uvádza v dostupnej literatúre, človek ponorený v tme a tichu, izolovaný od vonkajšieho sveta a podnetov tak môže oveľa jednoduchšie venovať čas svojim myšlienkam, myšlienkovým vzorcom a konfrontácii so sebou samým. Dokáže lepšie pochopiť seba a svoj vnútorný svet. Dalo by sa povedať, že je to taký návrat k sebe samému.
S Matejom som sa rozprávala o jeho zážitku z tmy.
Kvôli čomu si sa podujal na 7-dňový pobyt v tme? Aká bola tvoja motivácia?
Aj napriek tomu, že mám aktuálne sabatikal, nedokázal som si nájsť dostatočne dlhý čas na to, aby som si vedel dostať k sebe a uvedomiť si, ktoré veci sú pre mňa v živote NAOZAJ dôležité.
O pobyte v tme som sa dozvedel z Univerzity vedomého života, ktorej som študentom. Veľmi to vo mne zarezonovalo a mal som silnú túžbu to skúsiť.
Keby si mal opísať pre ľudí, ktorí o tom počujú prvýkrát a nevedia si to predstaviť, ako to tam vyzeralo?
Je to miestnosť, v ktorej je písací stôl, stolička, posteľ a skrinka, plus mini kúpeľňa. A v tomto priestore funguje človek v absolútnej tme počas celého trvania pobytu. Naozaj tam nie je žiadny zdroj svetla.
Sprievodca mi každý deň nosil jedlo do vedľajšej miestnosti. Len som odhadoval, aký je čas, ale reálne som nevedel, ani to nebolo vlastne podstatné.
Ako prebiehali tvoje dni tam?
Najdôležitejšia bola rutina. Keď som sa zobudil, zacvičil som si, osprchoval sa, robil dýchacie cvičenie. Potom som sa veľmi pomaly najedol. Nasledovala meditácia. Prvé dni som väčšinou po meditácii zaspal. Samozrejme som mal veľa času premýšľať nad rôznymi osobnými otázkami… Písal som si poznámky (áno, aj to sa v tme dá), niekedy som len pochodoval po miestnosti, zhováral sa so sebou, triedil si myšlienky…
Hovorí sa, že po treťom dni v úplnej tme začína niečo ako “divadlo”. Čo to znamená?
Myseľ sa začne nudiť a vytvára si (v mojom prípade) nádherné obrazy od výmyslu sveta, cez katedrály, krovy, podmorských drakov a 2D animácie. Môžu sa tam objaviť aj nepekné veci, záleží na tom, čo si človek so sebou do tmy zoberie. Aj keď som sa toho spočiatku obával, ja som žiadne nepríjemné vizualizácie nemal.
Zistil som, že dokážem byť sám so sebou, že existuje stav, v ktorom mi v hlave neprúdi milión rôznych myšlienok naraz.
Čo si očakával, že ti pobyt v tme prinesie a čo ti skutočne priniesol?
Predpokladal som, že odtiaľ vyjdem osvietený (smiech). Hlavne som si potreboval oddýchnuť a stíšiť sa, čo sa mi bežnom živote nedarilo. Bolo pre mňa dôležité nemať očakávania a s tým som tam išiel. Zistil som, že dokážem byť sám so sebou, že existuje stav, v ktorom mi v hlave neprúdi milión rôznych myšlienok naraz. Ostatné veci ešte stále spracovávam.
Pre niekoho je tma desivá, niekto sa do nej vydá dobrovoľne. Ako si vnímal tmu ty predtým, ako si absolvoval pobyt a ako ju vnímaš teraz?
Mal som z pobytu v tme veľký rešpekt. Tmy sa nebojím, len strašidiel, ktoré v nej žijú. Moje vnímanie tmy sa nijako nezmenilo.
Čo boli pre teba AHA momenty?
Asi v strede pobytu som mal zrazu silnú túžbu byť sám a v úplnom pokoji. Nikto mi nechýbal. Uvedomil som si, že sa deje to, prečo som tam prišiel. Bol to jedinečný pocit a ťažko opisateľný. Samozrejme som mal aj ťažké chvíle, ktoré mi určité veci ozrejmili a posunuli ma ďalej – konfrontácia so strachom, spracovanie krívd a pod..
Ako to hodnotíš? Spravil by si to znova?
Hodnotím to ako vec, ktorú som potreboval v danom momente spraviť, tak som ju spravil. Momentálne však nemám potrebu to spraviť znova. Ako sa to vyvinie v čase, to ešte neviem.
Ak by si mohol takúto formu práce na sebe niekomu odporučiť, pre koho by bola podľa teba vhodná?
Je to veľmi individuálne a nedokážem povedať, pre koho je to vhodné. Má to aj svoje nástrahy.
Ako sa cítiš teraz, tretí deň na svetle?
Som viac vnímavý na to, čomu a komu venujem energiu a dá sa povedať, že som sociálne plachý, zatiaľ.
Hľadáte cestu sami k sebe? Ponúkam Vám pomocnú ruku!