Máte deti? Dám vám jednu úlohu. (Ak deti nemáte alebo ich ani neplánujete, môžete hrať tiež a dosadiť si za deti skrátka niekoho iného, na kom vám záleží).
Skúste sa zamyslieť, akých 3 – 5 najdôležitejších lekcií by ste chceli odovzdať svojim deťom. Čo by ste ich chceli naučiť? Ako by ste ich chceli do života vybaviť?
Dajte si pauzu, kým budete čítať ďalej a naozaj si skúste nájsť tie svoje odpovede.
…
Hotovo?
Ja mám veľmi rada túto otázku. Pretože cez ňu nahliadneme na naše aktuálne životné postoje, presvedčenia a hodnoty. Môžete si túto otázku klásť opakovane, napr. každý rok a sledovať, či sa niečo mení.
Verím, že ste si tie svoje odpovede našli a pre inšpiráciu vám ponúkam 5 lekcií, ktoré chcem naučiť svoju dcéru ja:
- Najdôležitejší vzťah, aký máme, je vzťah k sebe samému
A preto je dôležité ho budovať a dobre seba poznať. Svoje dary, talenty, aj svoje tienisté stránky. Svoje vášne, hodnoty. Mať k sebe úctu a byť k sebe láskavý/á. Neponižovať sa, nekritizovať, nehovoriť o sebe nepekne. Dať si pravidelne priestor byť sám/sama. Investovať do seba, svojho vzdelania, svojho sebarozvoja. A snažiť sa byť čo najviac vedomým a autentickým človekom.
- Mať víziu/sen/túžbu/cieľ a kráčať za ním
Pretože vedieť, kam smerujem a za čím idem, je pre spokojný život veľmi dôležité. Ak sa o nič neusilujeme, tak len prežívame. Kto sa nehýbe, stagnuje. Alebo ho rozhýbe niekto iný smerom k svojim vlastným túžbam a ambíciám. Skrátka, treba vedieť, kam smerujem, mať svoju pevnú dráhu a nenechať sa zmietať vo vetre ako padajúci list.
- Všetko je tak, ako má byť
Nie je to postoj rezignácie, ale akceptácie – uznania skutočnosti. Iba akceptovaním toho, čo je, vieme uvoľniť tlak a získať naspäť svoju moc. Moc zmeniť situáciu alebo zmeniť pohľad na ňu, aby nám v nej bolo príjemnejšie. Skrátka nezostávať v pozícii obete, ale prevziať zodpovednosť za seba a svoj život. S odstupom času je dôležité sa pýtať, čo mi táto situácia priniesla do života? Čo som sa naučil/naučila? Čo to hovorí o mne samom/samej?
- Vedieť „vypnúť hlavu“ a naučiť sa počúvať svoj vnútorný hlas
…svoju intuíciu/svoju dušu/autoritu (nazvite to, ako chcete) a zároveň rozhodovať sa a konať z tohto miesta, robiť veci, ktoré vychádzajú naozaj z nás samotných. Zároveň si dovoliť spochybňovať neprospešné myšlienky, ktoré vznikajú v našich hlavách. Pýtať sa: „Je to naozaj absolútna pravda?“ Vedieť rozoznať tento nepodporujúci myšlienkový chaos v hlave a zastaviť ho.
- Byť vďačný
Vďačnosť nás vracia späť nohami na zem, do svojho tela a k tomu, na čom naozaj záleží. Ale až vtedy, keď ju naozaj úprimne precítime a spravíme si z nej zvyk. Keď sme vďační, cítime viac radosti a naplnenia v živote a máme lepšie vzťahy.
Chcete sa zamyslieť nad svojimi životnými postojmi spolu so mnou? Poďme sa zoznámiť.