Vďačnosť som objavila vďaka svojej účasti v 8-týždňovom intenzívnom programe Mindfulness-Based Stress Reduction. Dovtedy som to považovala za akýsi kresťanský koncept, ktorý nás má držať “mimo hry”. Hlavne buď spokojný s tým, čo máš. Mýlila som sa veľmi. Nielen kresťanské, ale aj budhistické a zrejme všetky duchovné tradície uznávajú dôležitú úlohu vďačnosti.
Vedomé praktizovanie vďačnosti je skutočne nádherná a život meniaca skúsenosť. Pamätám si, že v rámci výcviku v mindfulness sme mali úlohu sa venovať týždeň pravidelne vďačnosti. Zo začiatku mi to nešlo vôbec. Pochádzalo to z hlavy. Fungovať to začalo, keď som sa sústredila na znovu prežitie drobných pocitov radosti, ktoré som za deň cítila (napr. vyhrievanie sa na slnku na lavičke) a precítila som ten pocit znovu, s vďakou.
Takto sa začala postupne moja optika meniť. Pribúdali veci na zozname. Založila som denník vďačnosti. Dnes už ho píšem minimálne, ale vďačnosť vedome prežívam každý deň – ráno alebo večer. Je to už rituál, ktorý nemusím nikam písať.
Aj výskumom sa potvrdilo, že vďačnosť je silným nástrojom na zmiernenie negatívnych emocionálnych stavov, ako je napr. úzkosť a stres. Nemôžeme pociťovať vďačnosť a zároveň byť nahnevaní, úzkostliví alebo sklamaní.
Často sa sústredíme na to, čo nemáme, namiesto toho, aby sme dokázali oceniť, čo všetko máme. Vytvárame si tak priestor nedostatku, podporujeme myšlienky, ktoré nám neprospievajú a cítime sa z nich zle. A jedným z najlepších spôsobov, ako zmeniť toto nastavenie, je dostať sa do stavu vďačnosti. Odviesť myseľ sústredenú na malichernosti do širšej perspektívy, kde uvidíme prospešnosť a hojnosť.
Pritom vďační ľudia neignorujú negatívne aspekty života, len si vážia to, čo je pozitívne. V jednej zo štúdii kalifornskej univerzity UC Davis, ktorá sa zaoberá štúdiom vďačnosti viac ako desaťročie zistili, že ľudia so sklonom k vďačnosti, ktorí si robili zoznam, za čo všetko môžu byť vďační, častejšie cvičili, mali menej fyzických symptómov nepohody, mali lepší pocit zo svojho života a oveľa pozitívnejšie očakávali ďalší týždeň v porovnaní s tými, ktorí si do zoznamu zapísali hádky, spory alebo neutrálne udalosti. Takisto bol u nich zaznamenaný oveľa zreteľnejsí progres na ceste k dôležitým osobným cieľom.
Vďačnosť sa nemusí týkať len toho, že sme vďační za dobré veci vo svojom živote, ale aj toho, že sme vďační za všetko vo svojom živote. Napríklad aj vďačnosť za situácie a skúsenosti, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť zlé, ale časom sa ukážu ako požehnanie a príležitosť na učenie a rast.
Existuje veľa spôsobov, ako začať praktizovať tento nový pohľad. Jednou z možností je už spomínaný denník vďačnosti.
• Začnite krátkym naladením. Zavrite si oči, spravte vedomý nádych a výdych a skúste si čo najkonkrétnejšie a najfarbistejšie spomenúť na 3 konkrétne veci, ktoré sa vám počas dňa stali a za ktoré ste vďační. Skúste ten pocit intenzívne prežiť.
• Potom si ich zapíšte do denníka.
• Každý deň si skúste spomenúť na tri odlišné veci, pretože v tomto prípade je dôležitá aj pestrosť.
Ak radi robíte fotky so svojim telefónom, môžete si založiť vlastnú foto knižnicu vďačnosti. Môžete začať napr. tým, že budete fotiť veci, ktoré vám robia radosť, drobné okamihy, pri ktorých zažívate potešenie. Ku knižnici sa môžete vracať každý deň a prežiť pocit vďačnosti.
Ponúkam vám aj krátku vedenú meditáciu, ktorá vám pomôže ponoriť sa do vďačnosti. Postupnou praxou bude pre vás čoraz ľahšie pociťovať vďačnosť kedykoľvek v priebehu dňa a časom si nájdete vlastný spôsob, ako s vďačnosťou pracovať.
Na meditáciu budete potrebovať cca 12 minút.
"Šťastie nás nerobí vďačnými. To vďačnosť nás robí šťastnými. Každá chvíľa tu je dar. Neexistuje žiadna istota, že prežijete aj ďalšiu chvíľu a rovnakú príležitosť so všetkým, čo k tomu patrí. Je to dar darov - je to príležitosť, ktorá sa nám ponúka. Najčastejšie je to príležitosť radovať sa, ale niekedy je tento dar ťažký, no môže vyť zároveň príležitosťou popasovať sa s výzvou a vďaka nej rásť. "
David Steindl-Rast